Informácie o nás

Stankovany ležia na úpätí Chočského pohoria 3 km od sútoku riek Váh a Orava. Návštevníkom Liptova a obdivovateľom krás ponúka tento malebný kút v údolí rieky Váhu, ohradený zo všetkých strán vencom hôr, bohaté zážitky a dojmy zo stretnutí s kultúrnymi pamiatkami (historickými, umeleckými, resp. historicko-stavebnými, technickými a ľudovou architektúrou).

Liptovské ľudové umenie a ľudová kultúra, sa zachovali v podobe piesní, tancov, zvykov, krojov, textílií, čipiek, modrotlače, ľudovej architektúry, drevorezby a podobne...
 
Dominantným činiteľom cestovného ruchu v Liptove je prírodná zložka, turisticko - športové a rekreačné využitie prírodných fenoménov, atraktivít, prírodných daností, vyplývajúcich z neobyčajne priaznivej geografickej polohy tohto uzavretého prírodného komplexu.

No napriek svojej prírodnej a administratívnej uzavretosti Liptov resp. dolný Liptov nikdy nežil a nie je odrezaný od sveta. Oddávna ním prechádzali obchodné cesty, ktoré spájali sever s juhom a západ s východom. Obec leží na Košicko-Bohumínskej železničnej trati a na hlavnom severnom cestnom ťahu.

V prípade, že považujete niektoré informácie alebo oznámenia za skutočne dôležité, môžete ich v texte zvýrazniť napríklad takto.

História obce

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1425, no Stankovany vznikli už na sklonku 14.storočia. O ich existencii sa dozvedáme v spojitosti s udelením šoltýstva v Gombáši, Petrovi, synovi Stankovmu, šoltýsovi v Stankovanoch. Pravdepodobne to bola osada organizačno-hospodárska, súvisiaca so sútokom Váhu a Oravy. K takejto reorganizácii budúceho dolného Liptova došlo v čase uplynutia lehoty, počas ktorej boli stankovianski osadníci oslobodení od platenia poplatkov likavskému panstvu, pod ktoré podliehali. Práva Stankovancov boli formulované podľa nemeckého dedinského prva, v tomto konkrétnom prípade krupinskej mutácie magdeburského práva, ktoré sa stalo v poslednej tretine 14. storočia určujúcim aj pre žilinský právny okruh zasahujúci celé teritórium severozápadného Slovenska - terajší Žilinský samosprávny kraj. 

Kráľ Žigmund v roku 1426 dal výsadné právo Jánovi Mikulášovi a Petrovi Byster de Zirin loviť ryby na Orave od Žaškovského potoka a na Váhu od Komjatského potoka po sútok Váhu a Oravy. Názov Stankovany svedčí o tom, že bol odvodený od Stanka, ktorý bol prvým stankovianskym šoltýsom. V roku 1425 už vyplácali pravidelnú ročnú daň zemepánovi, 18 vážiek zlata ročne.

Obyvatelia Stankovian sa venovali drevárstvu, oviarstvu, pestovali konope, neskôr pribudlo košikárstvo, tkáčstvo a pltníctvo, po roku 1872 i práca pri železnici a v mestách. V polovici 16. storočia boli povinní platiť ročne 48 denárov, každý piatok pre hradné panstvo chytať ryby, narúbať a doniesť kmene stromov, vydlabané a upravené na prívod vody, a trámy potrebné pri opravách a údržbe hradu.

Už v 16. storočí mal stáť v Stankovanoch drevený kostol, ktorý bol podľa údajov Rímsko-katolíckeho farského úradu z roku 1927 od roku 1666 evanjelickým. Niekedy po roku 1673, keď sa začal prešporský súd s evanjelickými kňazmi a dochádzalo k odoberaniu kostolov, sa opäť stal katolíckym. Samostatnou farnosťou sa Stankovany stali v roku 1803, kde patril aj Rojkov, stankovanské osady a Kraľovany (V roku 1715 sa stretávame s prvou zmienkou o Rojkove).

 

Tvorba web stránok zdarma Webnode